Predčasné voľby alebo normalizácia ?

Autor: Pavol Kollár | 20.3.2018 o 18:00 | (upravené 20.3.2018 o 18:26) Karma článku: 4,06 | Prečítané:  671x

Prehrali sme? Ak áno, tak všetci.  Aj tí čo vyhrali prehrali. V prírode a v spoločnosti neexistujú nespojité javy. Existuje iba príčina a následnosť. Zločin a  trest.

Čo bude nasledovať po tomto týždni ?  Nastúpi normalizácia?  Je to odskúšaný scenár. Zopakuje sa zamatová revolúcia?   Súčasné udalosti mne   viac pripomínajú rok 1968   ako rok 1989.  Normalizácia je teda logickým vyústením udalostí. To je jedna z možností, ktorá nastane vtedy ak na Slovensku nebudú predčasné voľby. V roku 1968 sme podľahli presile záujmov a tankov. Dnes  sa zdá, že sme podľahli presile záujmov a peňazí. Zatiaľ.

 Normalizácia je  teda jeden z logických scenárov, ktorá  bude nasledovať. Útok na všetkých, ktorí majú alebo mali záujem odhaľovať pravdu. Na novinárov, na opozičných politikov, na občianske iniciatívy, na demokraciu. Zámienky ako sú "obavy" rôznych potentátov, zapálené stranícke centrály poslúžia na  šikanu nepohodlných a "šróbovanie" spoločnosti. Výsledkom môže byť,  že o dva roky Slovensko  nebude mať opozíciu. Podobne ako v Maďarsku, Turecku, Rusku, Bielorusku, Kazachstane, Azerbejdžane... Alebo kdekoľvek inde na svete. Demokracia ostane výsadou možno pár severských štátov. A   šlus. 

 Minulý týždeň   sa ma z ničoho nič môj školopovinný syn opýtal keď spolu so mnou chvíľku sledoval správy či bude vojna.Nie len Slovensko je v pohybe. Zdá sa, že to vrie takmer všade. Je to snáď také evidentné aj malým deťom?  Naozaj si ideme vyslúžiť svojou ignoráciou spravodlivosti toto "riešenie"?   Zdá sa mi, že vo svete dnes  niekto veľmi silný, silnejší ako my  intenzívne hľadá  nepriateľa.  A obete. MNOHO OBETÍ. VEĽMI MNOHO. A to sa vlastne ani nemôže neodraziť na nás. Pretože všetko so všetkým súvisí.

 Gliwice, Reichstag, dvojičky, chemické zbrane v Iraku, chemické zbrane v Británii, horiace centrály politických strán...    Niečo husté a ťažké  visí nad nami. Nemôže to byť ale  nič iné ako výsledok našej  bohorovnosti, arogancie, a nedostatku pokory. Ignorácie miliónov ľudí z krajín tretieho sveta, ktorých počínanie "západu" dovádza do šialenstva,  a ktorých nechceme. Ignorácie práva a spravodlivosti v krajinách samotného západu. Nedostatok osobností. Nedostatok učiteľov.  Nedostatok pokory. Absencia avatára.   Absencia citu, spravodlivosti a morálky. Už pri samotnom  názve krajina  tretieho sveta  cítim absenciu citu.  Stratu morálky je cítiť  z  politika, ktorý nás informuje že čierne je biele, hoci včera ešte tvrdil, že biele je čierne.    Ignoráciu cítime zo správ, v ktorých "naše média" informujú o  zlomenej nohe západného vojaka, ale neinformujú o  tisíckach  obetí  " tretieho sveta" , ktorý zomreli v ten istý  deň, ako sa " vojakovi západu" zlomila noha. Náš slovník je plný pohŕdania. My neokupujeme, pretože my sme na mierovej misii. My neterorizujeme. Naše armády nie sú agresormi,  my iba ochraňujeme naše národné a štátne záujmy.  Západné hodnoty. Už sme sa stotožnili s tým , že patríme k lepšiemu svetu?  Že náš život je viac ako život človeka z "krajín tretieho sveta"?   Všimnite si prosím ešte raz ten hanlivý tón v označení : krajina tretieho sveta. Zotročovanie už nenazývame agresiou, tak ako šičky v Bangladéši a deti v kameňolomoch v Indii nenazývame otrokmi.  Vlastne pre nás už vôbec neexistujú. Sú to predsa "iba" ľudia z tretieho sveta. Spyšneli  sme, stali sme sa hrubými a hrešíme  a toto nám Matka Zem  neodpustí.

Alebo predsa ešte v nás je dosť sily veci zmeniť ?  Nám tu na Slovensku, kde  sme sa mali až doteraz  príliš dobre, doteraz akoby nevadilo, čo sa deje vo svete a povedzme si pravdu ani u nás doma. Kým sme mohli prejedať dedičstvo otcov a aj dedičstvo synov.... Kým za nás riešili "naše veci" silný vodcovia.   Ale to sa za krátku dobu zmení. Všetko sa zmení - to je jediná istota dnešného dňa.   Ak sme nezačali dobre v roku 1989 a dovolili sme nespravodlivé delenie majetkov  / ktoré zasialo semienko rozpadu a novej revolúcie/ , dovolili sme súdiť  a privatizovať  eštébakom , namiesto toho aby sme ich súdili, tak tu dnes máme víťazný marec    dvetisíc osemnásť.   Vražda mladých ľudí nebola len útokom na demokraciu. Bola útokom na celú mladú generáciu. Ale  má to za nás všetkých riešiť iba mladá generácia?  Môže pár tisíc študentov zdolať mašinériu, ktorú  sme si tu za 25 rokov nechali narasť ? Nemám krištáľovú guľu ale mám veľkú obavu, že nadšenie a ani odhodlanie stačiť na " mašinériu" ,  záujmy ,  peniaze, ignoranstvo, stratu morálky moci   nebude...

Želal by som si  neopakovanie scenára  po roku 1968 ale zopakovanie si roku 1989. ...  .

  Pavol Kollár

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Ceny bytov sa blížia k vrcholu. Oplatí sa ešte kupovať nehnuteľnosť?

Ak človek zvažuje kúpu nehnuteľnosti, mal by zvážiť viacero faktorov.


Už ste čítali?