Samoľúba samospráva

Autor: Pavol Kollár | 1.4.2020 o 8:29 | (upravené 27.4.2020 o 16:01) Karma článku: 4,68 | Prečítané:  494x

Mohol by som napísať samostredná, samoľúba, neprívetivá , neefektívna , drahá atď. Každý má nejakú skúsenosť, ktorá samospráve pridelí prívlastok. Ten,o ktorom dnes hovoria podnikatelia je spôsobený najmä extrémnym zvyšovaním daní

Bol som v šoku, keď prvý krát zasadal krízový štáb a mestské úrady sa okamžite zavreli. Odvtedy prakticky nefungujú. Neplatia žiadne lehoty, nedostanete stavebné povolenie , nekolauduje sa, nič nevybavíte.  Zatiaľ, čo mnohí podnikatelia, samoživitelia a živnostníci  zvažujú, či  svoje podnikanie definitívne neskončia, samospráva uvažuje o tom, ako nahradiť výpadok z podielových daní. Viaceré  v tomto najmenej vhodnom momente  zvyšujú  majetkové dane a žiadajú štát, aby im výpadok daní sanoval, lebo veď  už dnes je jasné, že nebudú mať dosť. Lenže samosprávy zdá sa nemali dosť ani v uplynulých rokoch, keď im príjmy mimoriadne rástli. A nebudú mať  dosť nikdy . 

Áno prišli aj statusy a blogy primátorov, ktorí si znižovali platy. Teatrálne a zbytočné gesto, ktoré nikomu nepomohlo, akurát upozornilo  na ich naozaj  vysoko nadpriemerné mzdy.  Údajne  v tom bola spolupatričnosť. Možno aj to. Predovšetkým  ale šlo  o obyčajný politický kalkul. Cit pre moment. Keď si  budú platy opäť zvyšovať, teatrálnosť sa stratí.  

Dnes sa už ozýva  plač nad nedostatkom zdrojov,  ktoré mestá a obce majú. Obligátny.  Je to ale naozaj tak?  Naozaj majú mestá nedostatok zdrojov?  Za posledné roky ich príjmy extrémne rástli. Ako ukazuje nižšie uvedený prehľad extrémne rástli aj ich osobné náklady .

Občania veľa o samospráve nevedia. Nemajú prečo. Ak sú vynesené smeti. Ak je v kohútiku pitná voda a kanalizácia odteká, v zásade niet prečo sa o samosprávu zaujímať.  

Iná situácia je u podnikateľov  a developerov. Podnikatelia spravidla platia násobne vyššiu daň z nehnuteľností,  ako obyvatelia a odvádzajú samospráve aj dane zo mzdy  v podobe tzv. podielových daní , ktoré si samosprávy a VÚC delia v pomere 70/30. Podnikatelia teda o samospráve majú dôvod o samospráve vedieť viac ako občania.  Paradoxne ale ako nevoliči nemajú na samosprávu žiaden vplyv. Platia, ale nerozhodujú. Sú ako prestreté švédske stoly, ktoré sa  po hostine vždy sami  upracú. Alebo ako kravky, ktoré stačí len podojiť.  Málokto ale vie ako sa samosprávy správajú, keď od nich podnikateľ niečo potrebuje. Napríklad také záväzné stanovisko k investičnému zámeru.

Samospráva, teda väčšina poslancov - a to je vlastná skúsenosť, netuší, ktorý zamestnávateľ, koľko do ich mestského rozpočtu prispel. Asi ich to nemá  ani prečo zaujímať. Systém je nastavený tak, že mestá majú všetky dôvody si myslieť a očakávať, že ich potreby bude niekto saturovať zdrojmi. V prvom rade štát. Lebo veď prebrali "mnohé" úlohy štátu na svoje plecia. A potom aj nejaký miestny podnikatelia, lebo veď tak je to  správne.   

Dnes,  keď nemajú živnostníci príjmy, a nemajú  z čoho platiť nájom a štát hľadá spôsoby ako pomôcť mestá mlčia. Resp. začínajú plakať.  Teatrálne znižovanie platu primátora, ktoré je iba dočasným a v zásade malicherným gestom, mikroekonomike nepomôže.  Plač nad predpokladaným znížením podielových daní, je v súvislosti s minuloročným dvíhaním daní z nehnuteľností, keď sa  sťažovali podnikatelia a samosprávy mlčali farizejstvo. Poslancom ako keby nedochádzalo, že tu ide o spojené nádoby. 

  Doteraz boli  miestni politici mimo záujmu hlavného prúdu.  Sem tam preniklo čosi o miestnej korupcii, ale to hravo prekryla korupcia vo „veľkej“ politike. Situácia sa môže zmeniť vo chvíli, keď sa zistí, že  ich podiel na riešení krízy je  minoritný a ich prevádzka je extrémne drahá. V dobe,  keď  na  základný chod spoločnosti bude potrebné každé euro a centrálna vláda začne hovoriť o daňovej reforme, lebo bude musieť,  môžu byť samosprávy jedny z tých, ktoré budú musieť  reformou skutočne prejsť. 

To, že samospráva potrebuje reformu vieme dlho a mnohí. U nás ale nie je zvykom robiť reformy , keď nemusíme. Keď všetko ako, tak ide. Načo si robiť problémy? 

Dnes si asi málokto pamätá , že mestá a obce  mali pred 30 rokmi  podstatne menej zamestnancov ako dnes.  Násobne menej. Platilo dokonca  pravidlo,  že počet úradníkov bol limitovaný.  Ako aktívny účastník Novembra 89 si pamätám,  ako sme žiadali odbyrokratizovanie samosprávy. Čo sa ale stalo? Samospráva sa stala oveľa viac byrokratickou. Zmenila sa na sídlo moci. Vznikli nám tu noví papaláši. Byť primátorom, alebo starostom sa pre mnohých stal odrazový mostík do vyššej politiky a k bohatstvu. Vtedy platilo, že na každých 1000 obyvateľov mesta mohol byť jeden zamestnanec. Dnes žiaden limit neexistuje.   Takže napríklad 25 000 tisícová  S..a  mala 20 zamestnancov  vtedajšieho MsNV.  Predseda MsNV, teda dnešný starosta mal plat ktorý sa rovnal 1,5 násobku priemerného platu. Dnes je situácia iná. Úradníkov je trojnásobne viac aj aj plat primátora je štvornásobne väčší ako priemer. Vtedy mestá poväčšine rástli. Dnes sa  počet obyvateľov  mnohých miest znižuje. Zato počty zamestnancov na mestských úradoch utešene  rastú.  

Starostov a primátorov, ale aj  spádových obcí je  u nás 10 násobne  viac ako v počtom obyvateľov porovnateľnom  Fínsku , alebo Dánsku.  Aj  územných celkov je zbytočne veľa.  Vieme tiež, že cena za samosprávu,  ale aj  správu štátu u nás v posledných rokoch  dramaticky rástla.   Za posledných  dvanásť rokov  zdražela údržba štátu a sociálneho systému  o neuveriteľných  63% ,čo je  viac 15mld. eur ročne!   Z 23,7 mld.eur na 38,8 mld. eur!  Mestám ako ukazuje nasledujúca tabuľka  sa za toto obdobie príjmy zvýšili o 1,6 mld. Eur. Cena za samosprávu tak vzrástla z 3,6 na 5,25 mld. eur!   Teda o 46%!  Ani tieto sumy však  samospráva nepovažuje  dnes za  dostatočné. Minulý rok mnohé samosprávy zaviedli tzv. daň za rozvoj a zvyšovali dane z nehnuteľností.  

Čo robili samosprávy so zvyšujúcimi sa príjmami?  Jednoduchá odpoveď -zvyšovali si platy.

Zoberiem si za príklad Trnavu. Z Trnavy je premiér aj známy primátor, ktorý mimochodom patrí k tým, ktorý okamžite zareagoval  a cez facebook nám zvestoval , že si znížil  plat.  Plat , ktorý bol 6186 eur/ mesiac. !!!   Podobný plat má  mimochodom aj premiér!!!

Trnava sa stala známou koncom minulého roka, keď napriek tomu, že v  Trnave narástli príjmy z podielových daní  magistrát enormne zvýšil dane z nehnuteľností . Za uplynulých 7 rokov  vzrástli príjmy trnavskej samosprávy z podielových daní o  10,5 miliónov eur.  Teda o 71%! Viď.  vyššie uvedený prehľad.

Samospráva  v Trnave koncom minulého roka zvýšila daň z nehnuteľnosti o 200% !!!  Teda opäť enormne. Zdôvodnenie  bolo nasledovné. Pretože mesto už dlho dane nezvyšovalo! / sic!/  Tým podnikateľom ,  ktorý protestovali  a žiadali zníženie dane radnica jednoducho neodpovedala. 

Štatutári miest

Mnohí primátori sú  dnes poslancami VÚC, sú členmi dozorných rád, sú  dokonca poslancami parlamentu a tak sa priam natíska otázka ako to všetko stíhajú? Nejde ani tak o to , koľko platov poberajú ako o to, čo vlastne robia?  A kto ich kontroluje.

Je  pravidlom, že tzv. mestský kontrolór býva zväčša lojálny úradník. Kontrola podnikateľským sektorom , ktorý logicky  veľmi citlivo vníma nehospodárnosť je vylúčená. 

 Neraz  sa stalo, že keď mesto nejaká garnitúra dostala na okraj ekonomickej priepasti, nasledujúca garnitúra úplne automaticky siahla po zvýšení majetkových daní, pričom zvolila spravidla nasledovnú logiku: Zvýšiť nepatrne dane voličom a dramaticky nevoličom. Preložené do praktickej reči. Nepatrne  cca 5-10% sa zvyšujú dane z bytov a dramaticky 80 -100 % sa zvyšujú dane podnikateľským subjektom. 

Považovať firmy a podnikateľov iba  za  prestretý  švédsky stôl, kde sa stačí postaviť  a najesť sa,  za kravu, ktorú stačí podojiť, za vlka na ktorého je povolené poľovať  sa nemusí  spoločnosti v konečnom dôsledku vyplatiť.  Veriť, že samospráva bez  účinnej kontroly je tým najlepším, čo nás v demokracii mohlo postihnúť je tiež asi omyl.   

Prichádza obdobie , keď mnohí pocítime, že bez uťahovania opaskov jednoducho neprežijeme. To sa týka aj miest a obcí. Aj štátu. Dovoliť si živiť armádu neproduktívnych úradníkov si nemôžu dovoliť ani bohatšie spoločnosti. To, že doteraz sme sa iba zadlžovali a neriešili aj oblasť efektívnej správy spoločnosti nás dobehne.  

 Otázka je či je súčasná garnitúra poslancov, v ktorej sú zastúpení aj bývalí alebo súčasní primátori  pripravená o tejto ťažkej téme viesť kvalifikovanú diskusiu, je zatiaľ nezodpovedaná.   Prajem si Trnavskú jar. Nie trnavské dane.  Nepotrebujeme teatrálne gestá, znižovanie platu hlavného aktéra. Potrebujeme redukciu počtu úradníkov, ich väčšiu zodpovednosť   voči spoločnosti, ich skutočne efektívnu prácu  a skutočnú spoločenskú kontrolu. K tej na úrovni miest patrí aj kontrola tými subjektami, ktorí  platia  najviac financií na chod samosprávy.   

Pavol Kollár

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Aj Fica verejne podporili niektorí členovia predsedníctva, bez boja sa nevzdá

Peter Pellegrini v utorok Roberta Fica vyzval, aby položil funkciu.

Dobré ráno

Dobré ráno: Pellegrini ešte nemá silu na poriadne buchnutie po stole

Pellegrini má zatiaľ menšiu podporu ako Fico.


Už ste čítali?